1. |
Bahnom a krvou
04:26
|
|||
Maľujem bahnom a krvou.
Mocná sila prameňa, reže si cesty do kameňa,
pod zemou nerušene.
Dva svety prepojené, čiernou dierou do zeme,
a skaly sú otvorené.
Maľujem bahnom a krvou.
Za vstupom temnota, čaká chlad a samota
a zmysly sú nabrúsené.
Maľujem bahnom a krvou.
Jak človek praveký, čo vidím značím naveky,
som strážcom
Jaskyne maľujem bahnom a krvou.
Bahnom a krvou.
Symboly prírody, maľujem bahnom.
Výstrahu pred ľuďmi značím si krvou.
Jak človek praveký, čo vidím značím naveky,
som strážcom...
Jaskyne maľujem bahnom a krvou.
|
||||
2. |
Dar smrti
04:59
|
|||
Kamene, značené menami ľudí,
kamene, ktorými beznádej prúdi,
kamene, zo zeme trčiace pyšne,
pre duše dobré aj pre tie zvyšné.
Kosti, poznačené útokom zloby,
kosti, utopené v hlbinách vody,
kosti, pokryté špinou prachom večným,
som čas, čo ohlodá ich všetky.
Visí nad hrobom,
dobrým aj zlým snom,
vrastený do morku kostí / Dar smrti.
Korene, sú mojím lesom mojou zlobou,
korene, prerastené do hĺbky hrobov,
korene sa stránia svetla ako ja,
keď sťahujem, četné duše zo sveta.
Visí nad hrobom,
dobrým aj zlým snom,
vrastený do morku kostí / Dar smrti.
|
||||
3. |
Hora ma volá
04:25
|
|||
Z betónu krabice, mosty a ulice,
vysoké komíny, motorov spaliny.
Ohnuté zákony, zovreté päste,
zlaté sú okovy života v meste.
Hora ma volá, les si ma žiada,
zbytočné slová, hora ma volá.
Zbytočné krídla mám, v železnej kleci,
čo v meste zomrie, to zhorí v peci.
Zbytočná duša je, v prehnitom srdci.
Hora ma volá, mesto ma dusí.
Hora ma volá!
V snoch cítim pôdu a život pod ňou,
chrobáky, červy, žijúce z plodov.
Otváram oči, zriekam sa výhod.
Šedé sú stromy, aj v meste život.
Hora ma volá, les si ma žiada,
zbytočné slová, hora ma volá.
Hora MA volá! Hora NÁS volá!
Hora VÁS volá!
|
||||
4. |
Hrad spoločnosti
05:09
|
|||
Z ľudského ega postavíme pevné múry,
bahnitá lož prekryje každú nerovnosť.
Zásoby lakoty, z pevnosti čnejú rúry.
Priekopu naplní lepkavá chamtivosť.
Na skale-kopci, staviam hrad spoločnosti.
Na samom konci, plné hroby ľudskej zloby
Odvekým násilím brúsené hroty šípov,
v tetive zapletená ľudí nenávisť.
Tuposťou ukované pláty tvrdých štítov,
v mečoch zatavená nekonečná krutosť.
Na skale-kopci, staviam hrad spoločnosti.
Na samom konci, plné hroby ľudskej zloby
a kostí.
|
||||
5. |
Obolos
04:27
|
|||
Matkou mi nočná obloha, vody halené do čierna.
Otcom mi večná tma, pred svetlom chránená.
Jeden breh pustá hranica, na druhom na tieň meníš sa.
Hustá hmla čosi ukrýva, rieka je moja truhlica.
V kalnej vode stojím sám,
drahý obolos očakávam.
V kalnej vode stojím sám,
do sveta tieňov prevážam.
V tichu sa voda otvorí, hladina kľudná zostáva.
Drevo praská pod nohami, na lodi temná postava.
V kalnej vode stojím sám,
drahý obolos očakávam...
V kalnej vode stojím sám,
drahý obolos...
Táto loď je môj trón, som prevozník,
som Cháron...
|
||||
6. |
Satyrova zem
05:29
|
|||
Ďakujem lesu, stromom,
že ma chránia pred lovom.
Ďakujem rieke, vode,
bo ma učia o slobode.
Ďakujem hromom, blesku,
keď pokosia chamraď mestskú.
Ďakujem bahnu, kalu,
za bažinu čiernu chladnú
Ďakujem matke zemi
na Satyra keď ma mení.
Zem spálená v popole ľudské stopy,
posledný slobodný hľadali Satyrovu zem.
Satyrova zem
spálená...
|
Streaming and Download help
If you like Satyrova zem, you may also like:
Bandcamp Daily your guide to the world of Bandcamp